Všetku tú moju bolesť prevýšil pocit, že aj napriek problémom, o mňa stojí.
Urobil niečo veľmi bláznivé. Zabudla som na všetko zlé, snáď to nebudem nikdy ľutovať. Vybil mi tým dych asi na 20 minút. Toľko slov a reakcií mi vírilo hlavou, no nezmohla som sa na nič. Ani jediné slovko.
Požiadal ma o ruku.
Inokedy, by som nemala pochybnosti o mojej odpovedi, no po tých dvoch ťažkých dňoch... Sama ani len netuším kedy zo mňa vyliezlo slovko "ÁNO".
Ale zatiaľ to neľutujem.
Snáď ani nebudem musieť.
Komentáre
sledovala som
tak len tak medzi recou,